Rebel a sexuálny revolucionár. Taký bol Markýz de Sade

Po slávnych spisovateľoch zvyknú byť pomenované ulice, budovy, prestížne ceny... No iba jeden sa môže pýšiť tým, že jeho meno nosí sexuálna úchylka a psychická deviácia, ktorú nemecký psychopatológ Richard von Krafft-Ebingen nazval sadizmus.

Celým menom Donatien-Alphonse-Francois markýz de Sade sa narodil do jednej z najušľachtilejších rodín Francúzska v 18. storočí. Prvý raz ho zatkli ako 23 ročného za údajne „krajne odporné činy“ voči istej prostitútke menom Jeanne. Toto udanie ho stálo 2 mesiace čakania na rozhodnutie kráľa o jeho osude vo väznici zámku Vincennes.

Keďže de Sade zvolenú rolu kajúcnika zvládol nadmieru dobre, kráľ ho omilostil. Napriek tomu sa na polícii občas objavilo oznámenie od viacerých svedkov, že si prenajíma prostitútky, na ktoré má neštandardné sexuálne požiadavky. Okrem klystýru či bičovania si vynucoval aj análny sex. Ten bol  v tých dobách označovaný ako sodomia a trestaný smrťou.

Po týchto udaniach nasledoval asi najväčší škandál, ktorému mladý Sade musel čeliť. Róza Kellerová bola vdova po pekárovi, ktorá bola po strate manžela nútená predávať svoje telo. Po tom, čo sa ocitla v Sadeho byte, bola údajne zviazaná, zbičovaná, porezaná nožom a do rán jej bol liaty žeravý vosk. Musela znášať vyhrážky zabitím a pochovaním na dvore. Keď sa podvolila, Sade ju bohato pohostil a zamkol v jednej z miestností.

Súdni znalci prišli z záveru, že nie všetko z Jeanninej výpovede bola čistá pravda. Vyskytli sa pochybnosti o rezaní nožom a o tom, či to, čo jej Markýz lial do rán, bol vosk, alebo hojivá masť, ako tvrdil on sám.

Sade sa aj prostredníctvom svojho kultového diela 120 dní Sodomy stal inšpiráciou pre mnohých umelcov, ale aj symbolom sexuálneho oslobodenia a nachádzania krásy a rozkoše v bolesti a v odvrátenej tvári ľudskej sexuality. Stal sa rovnako aj symbolom sexuálnych revolúcií nadchádzajúceho storočia a osloboditeľom ľudskej fantázie v spálni.

Tak berte bičíky do rúk a šup do spálne.